zani-tokio-bani

Strašne som zúrila. Takto ma už dlho nikto nevytočil. Aj som sa trocha bála. Čo ak niečo povedia? Ale vlastne si to zaslúžili. Aspoň tá jedna. Keď sme konečne prišli ku kinu, došiel za nami jeden z bodyguardov, a odviedol nás za chalanmi. Hodila som sa Gustavovi okolo krku, a rozplakala som sa. Potom som mu povedala o tej bitke. Keď som dorozprávala, dal mi dlhý bozk a povedal mi: „Zlatko, ale kvôli mne sa nemusíš biť. Mala si na nich kašlať. Len závidia. Keď sa ti niečo podobné stane nabudúce, vykašli sa na to. Nemôžu nás mať radi všetci na svete. Tak to už s kapelami býva.“ „Áno. Dobre. Ľúbim ťa,“ povedala som mu. „Aj ja teba. Aká si pekná. Máš krásne namaľované očká,“ povedal mi, a ja som cítila ako mi je horúco. „Zase ma rozmaznávaš. Ale ty si zlatý. A toto tielko ti veľmi sekne. Koľko krát to vlastne budete natáčať?“ „Hmmm... Myslím, že osem. Áno osem.“ „Chlapci, môžeme začať?“ ozval sa David, producent. „Jasne,“ povedal Bill. S Miškou som sa presunula pred kino medzi tie vrešťajúce baby. Niekoľko dievčat nás rozpoznalo, a ustúpilo pred nami. „Dúfam, že sa nám nestane zase niečo podobné,“ zakričala mi Miška. „Dúfam aj ja. Povedal ti Tom, že to budú natáčať osem krát?“ zakričala som jej. „Nie. Riešili sme iné veci,“ skríkla a uškrnula sa. A začalo to! Nejaké baby behali za chalanmi a oni vyliezli na strechu. Spustila sa hudba a Bill si sadol na kraj strechy. Trocha som sa bála, že spadne. A vtedy som si niečo všimla... „Oh, nie! Bill ty  pako! Ježiši ty si mi debil!“ skríkla som na Billa. Mal na sebe tie otrasné topánky. Mala som chuť do neho niečo hodiť. Tisíckrát som mu hovorila, nech si tie topánky nedáva, pretože sú hrozné. Ešte pred troma dňami mi povedal, že si ich nevezme. No, je to už jeho problém. Ja sa za neho hanbiť nebudem. Jedna baba, čo bola vedľa mňa sa na mňa pozrela a povedala mi: „Prečo nadávaš Billovi? Veď ho ani nepoznáš.“ Táto veta ma dorazila. Chytila som záchvat smiechu a skoro som sa poskladala. „Moja milá, ty asi nevieš, že Bill a Tom sú moji bratia. Ale vlastne to je dobré, že si to nevedela.“ „Ty a ich sestra? Nie si náhodou strelená?“ „Hm... Pokiaľ viem, tak niesom. A pravdu povedia, mne je jedno, čo si myslíš, no keď mi neveríš, čo povieš na toto.“ Vytiahla som si z kabelky peňaženku a vybrala som z nej tri fotky. Na jednej som bola s Billom a Tomom, na druhej s Gustavom v tuhom objatí a na tretej sme boli ja, Gustav, Miška, Tom, Georg a Bill. „Toto je kto?“ opýtala sa baba a ukázala na Mišku na fotke. „To je moja naj kamoška. Však stojí tu,“ povedala som jej a ukázala som za seba. Tá baba sa tam pozrela, a skoro jej padla sánka. „A ona má s vami čo spoločné?“ „Ona chodí s mojim bráškom Tomom. No a ja chodím s Gustavom.“ „Takže to vy ste ich tajomné priateľky. Ale prečo nie sú nikde na nete tvoje fotky?“ „Pretože som si to tak priala. Chcela by som mať normálny život. Aspoň teraz. Síce nikdy nebude úplne normálny. Ale aj Gustavova sestra Franziska nie je medializovaná. Je to tak lepšie.“ „Aha. To je pravda,“ povedala baba a odišla. Akurát sa išlo druhý krát natáčať. Keď sa konečne natočilo aj ôsmy krát, zišli chalani porozdávať „pár“ autogramov. My sme zatiaľ šli do ich šatne. „Aha Billove spodky,“ povedala Miška a zobrala ich zo stoličky. „Miška. Preboha, nechaj ich tak,“ povedala som a dostali sme záchvat smiechu. Skoro som sa udusila. „Čo keby sme Georgove spodky vymenili za Billove?“ navrhla Miška. „O.K. Aspoň bude haluz.“ Vošla som do vedľajšej miestnosti a pohrabala som sa Georgovi vo veciach. „Mám ich,“ povedala som. „Super, sú čierne, ako Billove. Dosť sa podobajú,“ povedala som. Hodila som Miške Georgove spodky a ona mi hodila Billove. Strčila som ich Georgovi do tašky, a už som sa nemohla dočkať, keď si ich oblečie. Nenápadne sme si sadli za stolík, naliali sme si ríbezľový džús a popíjali sme ho. Konečne prišli chalani. „Som už napoly mŕtvy!“ vyhlásil Tom a zvalil sa na gauč, čo tam mali. Miška si ku nemu išla sadnúť. „Nedáte si RedBull?“ opýtala som sa. Všetci chceli. Doniesla som tri normálne a jeden bez cukru pre Georga. Ja s Miškou to nepijeme. Chudáci, boli hotoví. „Bill, odpáľ do tej sprchy! Lebo pôjdem ja!“ snažil sa kričať Tom, no skôr to znelo ako stonanie. Bol celý spotený. Gustav si sadol ku mne a zo zadu ma objal. Bill si zobral sprchový gél, uterák a zo stoličky si zobral čisté veci, vrátane Georgových spodkov. Nemohla som v sebe udržať smiech. Ale predsa som sa nejako skrotila a iba som sa naširoko usmiala. Miška na mňa žmurkla. „Niečo sa stalo?“ pošepkal mi Gustav. Otočila som sa ku nemu, objala som ho a potíšku som mu pošepkala. „Nehovor to chalanom, ale s Miškou sme vymenili Georgove spodky za Billove.“ Gustav sa na mňa pobavene usmial a pošepkal mi: „Keď si Georg oblečie Billove spodky, asi ich roztrhne. A keď si Bill oblečie Georgove spodky asi sa zcvokne.“