zani-tokio-bani

„Bill, poď sem,“ povedala som mu a keď ku mne prišiel, vybrala som mu zo zadného vrecka krabičku cigariet. „Žani, prosím ťa, vráť mi je naspäť. Nechcem, aby to videla mama. Poď radšej hore.“ Vrátila som mu ju do zadného vrecka a za ruku ma ťahal hore. Zamkol dvere do svojej izby a ja som si sadla na jeho posteľ. Vytiahol krabičku a položil ju na stôl. „Načo ti t je?“ opýtala som sa ho. „Na večer.“ „To chceš akože fajčiť pred novinármi?“ „Veď je to súkromná párty. Nebudú ma vidieť.“ „Hej jasne. Ako vždy. Ale ako chceš. A hlavne keď prídu papparazi. Ale je to tvoja vec. Potom sa mi nesťažuj.“ „Nebuď na mňa nahnevaná. Prosím. Len dnes večer. Len jednu cigaretu.“ „Čo si závislý? Chýba ti to?“ „Nie, ale... Nič... Je to moja vec.“ „Áno máš pravdu.“ Postavila som sa, odomkla som dvere a vbehla som do svojej izby. Dlho som v nej nebola, lebo nás mamka zavolala na obed. Mali sme pizzu. Moje, Tomove a Billove obľúbené jedlo. Keď sme sa najedli, Tom sa ponúkol, že poukladá riad do umývačky. Toto sa nestáva často. Keďže do siedmej mi ostávalo asi 6 a pol hodín, rozhodla som sa, že zavolám Miške a pospím si. Vbehla som do izby, zobrala mobil a... „Mišik? Čo nové?“ „Ahoj Žani. No nové asi nič. A čo ty?“ „No, asi toľko, že...“ a vyrozprávala som jej, čo sa nám dneska stalo, že Tom mal neznámy telefonát a že Bill mal vo vrecku cigarety. „Tom! Ja ho zabijem,“ vyhlásila Miška. „Ale prečo? Síce, asi ho aj ja zabijem, ak mi to nepovie. Ale to asi tak skoro nebude. Dokonca plakal,“ povedala som a ľahla som si na posteľ. „Čože? Pri mne ešte neplakal.“ „Pri mne už viac krát.“ „Ale ty si jeho sestra.“ „A ty budúca žena,“ povedala som a obe sme vybuchli smiechom. „Si predstav, že Tom príde na svadbu v obleku veľkosti XXXL, s kravatou po kolená a s jeho super šiltovkou.“ „To je úplne uletené. Ja sa tam dodrbem v úzkych svadobných šatách a on si príde vo voľnom oblečení? No tak to teda nie. Pekne krásne si zoberie oblek veľkosti XL, cha cha.“ Znelo to vážne super. Ja som z nej nemohla. „Sorry Žani, musím ísť. Mamka ma volá, aby som vyvešala prádlo. Maj sa papa, večer u teba.“ „Jasne, maj sa krásne, papa.“ Zložila som. Ako som ležala a snažila sa zaspať, rozmýšľala som, čo sa so mnou v poslednom čase deje. Najprv si roztrepem hlavu, potom sa skoro udusím. Bojím sa, čo bude ďalej. Pri mojom myslení som z ničoho nič zaspala. „Mala by si vstať, počuješ?“ ozývalo sa z mojej hlave. Cítila som, že do mňa niekto šťuchá. Nie, to nebolo v mojej hlave. To ma prišiel Tom zobudiť. Otvorila som oči a rýchlosťou blesku som sa posadila s otázkou: „Koľko je hodín??“ „Len kľud. Je pol šiestej. Prišiel som sa kuknúť, čo robíš, a ja som normálne oči váľal, keď som ťa nevidel pripravovať sa. Si spala ako drevo.“ „Ja viem. Bola som unavená.“ „Prezraď, čo ste s Gustavom robili.“ „Nič, neboj.“ Tom si sadol ku mne na posteľ: „Mne sa môžeš zdôveriť. No tak.“ „A prečo si sa mi ty nezdôveril?“ „Lebo na to nieje vhodná chvíľa.“ „Tak ok. Ale vážne. Nič nebolo. Ja som v noci ani nevedela, že on spí vedľa mňa. Sľubujem, že ty budeš prvý, kto o tom bude vedieť. OK?“ „Skôr ako Bill?“ „Áno, skôr ako Bill.“ „Tak platí,“ usmial sa Tom, dal mi pusu na líce a odišiel z izby. Ako ma dnes majú radi, pomyslela som si. Ešte dostanem pusu od Georga a Mišky a som kompletná. Ha ha. Ja som ale vtipná. Išla som sa osprchovať. Keď som sa sprchovala, všimla som si, že na poličke má Bill nový lak na vlasy, nové tužidlo a gél. Všetko v jeho obľúbenej vôni. Kokosovej. Po dosprchovaní som si obliekla župan, postavila som sa pred zrkadlo a chcela som vyskúšať jeho nové tužidlo. „To nech ťa ani nenapadne!“ zakričal Bill. Ako to vždy vie? „Ok, ale prečo? Aspoň raz. Keď nabudúce budeš kupovať sebe, tak kúp aj mne,“ zakričala som mu. „Toto som dostal od fanyniek. A nemôžeš pre to, lebo máš zašitú hlavu. Nezabúdaj.“ Mal pravdu. Ako sa o mňa pekne stará. Heh. „Diki, že si mi to pripomenul.“ „Nemáš zač.“ Do nášho rozhovoru sa priplietla aj mamka so slovami: „Musíte na seba kričať? Bill, to nemôžeš na Žanetku počkať kým vyjde z kúpeľne?“ „Jasne mami. Ale keby som ju nezastavil, tak by si na hlavu dala moje nové tužidlo, ktoré som dostal od fanyniek, a má kokosovú vôňu. Ehm, no chcel som povedať, že má zašívanú hlavu a bolelo by ju to,“ povedal Bill. „Tak potom ok,“ povedala mama a už som počula len to, ako zatvára dvere do hosťovskej izby. Vyšla som z kúpeľne do svojej izby, kde som sa obliekla, namaľovala a keď som bola hotová, pozrela som sa na hodinky. Bolo 18:17. „Tak fajn, ešte mám takú trištvrte hodinku,“ hovorila som si v duchu. Pravda je, že sa mi tam moc nechce ísť. Ale keď je to na oslavu ich štvrtému a zároveň piatemu klipu, prečo nie. Zišla som dole do obývačky, kde som našla Billa a Toma ako sedia pred telkou. „Čo dávajú?“ opýtala som sa. „Rebríček hitparád. Sme na 2. mieste, povedal Bill a nespustil oči z telky. „A kto je na prvom?“ „Ani sa nepýtaj. Naša bývalá predkapela,“ povedal. „Tie pipky Blog27?“ „Áno. Neznášam ich. Riadne suky,“ pridal sa Tom.