zani-tokio-bani

Zajtra majú z nemocnice prepustiť Maťku. Čo keby som ju zavolala vonku s nami? A veď ja som zabudla povedať Miške o nej. No nič to. Veď jej to poviem. Hádam ju nebudem rušiť keď je s Tomom. Konečne sa vrátil Georg aj s Gustavom. Postavila som sa a išla som ku Gustavovi. Objal ma okolo pliec. „Čo keby som zajtra zavolala Martinu aby s nami išla von?“ opýtala som sa Gustava. „Môžeš. Veď je to tvoja kamoška.“ „No, ešte sa veľmi nepoznáme, ale vyzerá byť v pohode.“ „Aká Maťa?“ opýtal sa pohotovo Georg. „Jedna baba z nemocnice. Bola so mnou na izbe,“ odpovedala som mu. Vlastne o tri dni mám ísť na vyberanie stehov. To teda bude... „A je pekná?“ nedal mi pokoj. „Neviem. Je zlatá,“ povedala som mu. „Ale teba by nechcela,“ podpichla som ho. „Počúvaj ma, ty si dneska nejaká vtipná. Nezdá sa ti?“ povedal mi na to. „Nezdá. Lebo ja to viem. Nechaj to tak. Veď uvidíš,“ už som nemala chuť sa s ním hádať. „Tak decká, teraz som na rade ja,“ vyhlásil Tom, zobral si uterák a išiel sa osprchovať. Medzi tým ako bol preč, sa nič zvláštne nestalo. Ja som bola s Gustavom, Bill sa hral s mobilom a Georg popisoval Miške svoje pocity z natáčania. Keď sa konečne vrátil Tom, Bill bol zavolať šoféra, že môžeme ísť domov. Hurá, pomyslela som si. Keď sme nasadli do auta, zistila som, že som ešte viac unavená, ako som bola. Oprela som si hlavu o Gustava a zaspala som ani neviem ako. Za tú krátku chvíľu sa mi snívalo, že sa dusím dymom a že nám horí dom. Bill upadal do bezvedomia, Tom plakal, rodičia sa udusili. S Tomom sme vzali Billa a utekali sme rýchlo von z domu. Pred domom bol Scotty a Kazimír. Sedeli, akoby sa nič nestalo. Obzreli sme sa za seba na dom, a ten bol úplne v poriadku. Ale už som bola iba s Tomom. Dvere sa otvorili a z nich vyšiel Bill s rodičmi. „Poďte ku nám! Tu vám bude lepšie,“ hovoril Bill. „Nie, nechoďte, ostaňte tu!“ hovoril Scotty. Náhle som sa prebudila a Gustav na mňa pozeral. „Čo ti je?“ opýtal sa ma. Porozprávala som mu o mojom sne. Objal ma okolo pliec a ja som si hlavu oprela o jeho hruď. Počula som, ako mu bije srdiečko. Musela som sa usmiať. Hladkal ma po vlasoch. Milujem, keď to robí. Ja som mu hladkala bruško a hruď. Veľmi ho ľúbim. Nikto si nevie ani predstaviť, čo pre mňa znamená. A cítila som, že on je na tom tak isto. Ešte sme cestovali asi 5 minút. Auto zastavilo rovno pred našim domom. Všetci sme vystúpili a šli sme ku nám. Šofér odišiel aj s autom. Rodičia ešte neboli doma. „Zavolám mame, kde sú,“ povedal Bill a už vytáčal číslo na mobile. Išiel do obývačky. Ja a ostatní sme šli za ním. Kým sme prišli Bill dotelefonoval. „Ešte sa chvíľu zdržia. Šli na nákup,“ povedal Bill a išiel do chladničky po kolu. Tom zatiaľ vybral poháre. Urobila by som to ja, ale bola som zničená. Sadla som si ku Gustavovi, zase som si tak oprela hlavu a on ma znova tak objal. Začal niečo rozoberať s Georgom. Niečo o bicykloch. Bola sranda ich počúvať. Miška sedela s Tomom vedľa mňa a zase sa bozkávali. Tí sa viac bozkávajú, ako rozprávajú. Dneska som chcela s Gustavom rozoberať, kedy pôjdeme vonku len my sami dvaja. Ale asi ku tomu nedôjde. Asi znova zaspím. Som dosť unavená. Chrrr... Zaspala som. No nič sa mi nesnívalo. Kým som spala, prišli rodičia. Keď ma uvideli, chceli ma odniesť hore do mojej izby. Gustav sa ponúkol, že ma tam odnesie. Zobral ma na ruky a odniesol ma hore. Keď ma dával na posteľ, zobudila som sa. Usmial sa na mňa a začal ma bozkávať. Ľahol si ku mne. Georg, ktorý bol Gustavovi otvoriť dvere, tie dvere radšej zavrel aby sme boli sami. Ako sme ležali vedľa seba, a bozkávali sme sa, vôbec som nevnímala čas. Ani neviem ako, no bozkali sme sa asi pol hodinu. Potom sme prestali ja som sa usmiala a zaspala som po tretí krát. Ráno som sa zobudila v tom istom oblečení, ako som mala na sebe deň pred tým. A kto bol vedľa mňa? Gustav! Síce je ranné vtáča, ešte spal. Pritúlila som sa ku nemu a čakala som, kým sa zobudí. Nečakala som dlho. Asi desať minút. „Dobré ráno, zlatko,“ pozdravil sa. „Dobré ráno, miláčik,“ povedala som mu. „Ako to, že si ostal? Vaši o tom vedia? A moji rodičia?“ zahrnula som ho otázkami. „Jasne. Tvoja mama zavolala mojej a dohodli sa, že tu môžem na noc ostať. Dnes večer je tá párty. Nepozveš tú tvoju kamarátku?“ „Do kelu! Ja som zabudla, že to je dnes. Asi ju zavolám. Miška išla domov, či nevieš?“ „Okolo pol jednej ju Tom odprevadil domov.“ „To tu mohla ostať. A Georg?“ „Ten tiež ostal. Zaspal na gauči kúsok po tom, ako Tom odišiel. Bill išiel tiež spať, tak som prišiel ku tebe.“ „A ako sa ti to spalo?“ opýtala som sa ho. „Výborne keď si bola pri mne. Celú noc som cítil tvoju sladkú voňavku. Raz nás bol skontrolovať tvoj ocino a raz mamina. Asi si obaja mysleli, že spím.“ „A spal si vôbec?“ „Jasne spal som. Ale nemohol som sa vynadívať na teba. Si taká zlatá keď spinkáš.“ „To aby som spala celý život, čo?“ opýtala som sa s úsmevom. „Nie, potom by si prišla o veľa vecí.“ „Napríklad?“ „No tu už ty vieš,“ povedal mi a pobozkal ma.