zani-tokio-bani

Zazvonil zvonček. „Žeby tu už niekto bol?“ opýtal sa Bill a na oboch bolo zjavne vidieť, že sa zo svojho miesta ani nepohnú. „Dobre, idem otvoriť,“ povedala som a utekala som otvoriť. Bol to náš sused. „Ahoj slečna. Tvoj kocúr nám stále behá za našou mačkou. Ber si ho a už ho pri nej viac nechcem vidieť,“ povedal nahnevane a do rúk mi strkal Kazimíra, ktorý na mňa hádzal nevinné očká. „Dobrý, ujo. Budem sa snažiť aby vám neliezol za tou vašou mačkou. Dovi.“ Povedala som a zabuchla som dvere. „Kto bol?“ zakričal Tom. „Nejaká baba. Vraj s tebou čaká dieťa. Dala mi číslo, máš sa jej ozvať. Bola mi známa. Jáj jasne, tvoja bývalá. Že ma to skôr nenapadlo,“ zažartovala som. Kým som vošla do obývačky, stál predo mnou Tom a pozeral na mňa zúrivým pohľadom: „To vôbec nebolo vtipné.“ „Ale teta by som bola dobrá, nie?“ povedala som zo smiechom. Bolo vidno, že Tomov sa uľavilo. „Toto mi už nerob. Bál som sa.“ „Jasne. Zvonil sused, že Kazi stále behá zo tou ich vychrtlou mačkou.“ „Možno je do tej mačky zaľúbený!“ zakričal Bill, ktorý zjavne počúval náš rozhovor. „Áno. Aspoň niekto, však?“ zakričal Tom Billovi. „No a čo! Čakám na tú pravú.“ „Myslím, že ja som tú pravú už našiel,“ povedal Tom. Bola som celkom spokojná s touto vetou. Znova zazvonil zvonček. No tento raz išiel otvoriť Tom. „Si presný,“ povedal pobavene. Ani som nemusela hádať, kto to je. „Ahoj zlatko,“ zakričala som a hrnula som sa ku dverám kde stál Gustav. „Ahoj moja.“ Pobozkali sme sa a išli sme si sadnúť do obývačky. Bill podráždene prepínal z jedného kanálu na druhý. „Čau Gustav.“ „Čau Bill. Čo sa ti stalo?“ „Ale nič,“ povedal a nechal pustenú Vivu. „Potom ti poviem,“ pošepkala som Gustavovi, dúfajúc, že ma Bill nepočul. Nechcela som, aby sa rozčúlil ešte viac. Oprela som si hlavu o Gustava, keď sa v telke ozvalo trápne: „Uh la la la la la lala la laaa...“ „Nieeeeeeeeeee!“ zakričali sme všetci jednohlasne. „OK decká idem sa pripravovať,“ zakričal Bill a zmizol. „Aj ja,“ povedal Tom a rútil sa za Billom. Zobrala som ovládač, ktorý pri Billovom úteku spadol na zem a prepla som na MTV. Akurát začínalo Because Of You od Kelly Clarkson. Túto pesničku mám rada. Spievala som spolu s Kelly. Ani som si neuvedomila ako nahlas spievam. Vo dverách sa zjavila Billova hlava. V ústach mal zubnú kefku. Vybral si ju a opýtal sa: „Kto to spieval?“ „Ehm... To som bola ja. Sorry už nebudem.“ „Nie, práveže to bolo super. Asi ťa vezmem do kapely.“ Oči som vypleštila. „Aaaa..... Bolo by to fajn, ale, ale, ale... Ja by som chcela mať svoju kapelu.“ „Tak v tom ťa budem podporovať. Máš na to.“ „Ďakujem.“ Bill sa usmial a zase odišiel. „Bolo to vážne prekrásne,“ povedal Gustav a dal mi pusu na krk. Po celom tele mi prebehli zimomriavky. Bolo to úžasne krásne. Mala som chuť sa na neho vrhnúť a... v tom zazvonil zvonček. „Ideeem,“ zakričal Tom a ako sa rútil dole schodmi všade sa ozývala jeho hudba. Spoznávala som to. Bol to Samy Deluxe. Riadny týpek. „Ahoj cica,“ povedal Tom. Prišla Miška. Ďalej som nepočula, lebo aj Bill si otvoril dvere na svojej izbe. Z jeho izby sa ozývala Nena. „Tom!! Daj si to tichšie!“ Ja raz zomriem. Postavila som sa, otvorila som dvere z obývačky do korán a zakričala som najviac ako som mohla: „Bože! Tajte si to obaja tichšie! Kde je mamka?“ „Išla s otcom na nákupy!“ zakričal Bill. Po celom dome sa ozýval mix Samyho a Neny. „Ježiš! Vypnite to!“ Nena stíchla a o chvíľu aj Samy. Asi to bil Bill vypnúť. O chvíľu bol dole aj Bill. Tom si bol ešte hore zobrať šiltovku. Obávane som pozrela na Billove nohy. „Ja sa scvoknem. To nemáš na obutie nič lepšie? Čo sa ti páči na tých topánkach?“ opýtala som sa Billa a všetci mu pozreli na tie jeho otrasné topánky, ktoré mal aj na natáčaní klipu Der Letzte Tag. „Všetko. Sú super.“ „Áno sú super, keď ich nemáš na sebe a nikto ich nevidí. „Žana má pravdu. Sorry Bill,“ povedala Miška, ktorá pred chvíľou prišla za nami. „Ináč ahojte.“ „Ahoj,“ povedal Gustav a po ňom aj ja. „Tak ja si dám niečo iné.“ „To je skvelý nápad.“ Bill odišiel a Miška si sadla do kresla. Buch!!, ozvalo sa z chodby. Všetci traja sme vybehli na chodbu. Na zemi ležal Bill a na ňom Tom. „Čo sa tu stalo?“ predbehla ma Miška. „Dával som si na hlavu šiltovku, išiel som dole po schodoch a šmyklo sa mi. Vlastne som si stúpil na nohavice. Alebo som o niečo zavadil...“ „Je mi jedno ako si spadol, ale okamžite zo mňa zlez,“ chrčal Bill. „Oh, samozrejme bráško.“ Tom sa postavil a pomohol vstať Billovi. Horko-ťažko sa vytrepal hore a my sme sa zatiaľ, už aj s Tomom, išli obuť. Bill zošiel dole a na nohách mal obuté botasky. No mal iné tričko a iné náramky. Nikto to neriešil, pretože sme všetci chápali, ako si Bill potrpí na tom, aby mal všetko zladené. Otvorili sme dvere a akurát prichádzal Georg. Ako vždy meškal. „Nazdar. Nevedel som si náj...“ „To je v poriadku Georg,“ ukľudnil ho Bill. Pozdravili sme sa mu a Tom zamkol dvere. Potom aj bránu. Nasadli sme do veľkého auta, ktoré už čakalo. Aj keď bol večer, okolo auta sa nahrnulo asi 20 dievčat, ktoré chceli autogram. Rýchlo každej podpísali plagáty a pamätníčky a nastúpili sme do auta.