zani-tokio-bani

Keď sme prišli domov, šla som sa osprchovať. Chalani odišli ku kinu, kde sa malo natáčať. V sprche som premýšľala, čo si na seba oblečiem. Ale hlavne som bola zvedavá, čo si obliekol Bill. Keď som vyšla z kúpelne šla som sa obliecť. Dala som si obtiahnuté rifle s vyšitým veľkým motýľom na stehne a biele tričko okolo krku. Vliezla som Billovi do izby a kukla som mu do skrine, že čo mu tam chýba. „Čierne tričko s tým zlatistým nápisom a tie super rifle s čiernym opaskom,“ pomyslela som si. Podľa mňa si vybral dobre. Len som dúfala, že si nezabil tie otrasné topánky od toho fanúšika. Nuž, uvidíme. Išla som sa pozrieť na rodičov. „Ahoj moja. Zoberieme ťa na to natáčanie, či pôjdeš s Miškou?“ opýtal sa ma ocko. „Asi pôjdem s Miškou. Ešte jej zavolám.“ „Tak dobre. Tam sa stretneme,“ povedala mamka a dala mi pusu na líce. „Ahojte,“ povedala som rodičom a oni odišli preč. Zavolala som Miške: „Ahojky Mišik. Tak čo? Ideš teda?“ „Jasne. Prídeš po mňa?“ „Určite. Tak za 20 minút som u teba. Zatiaľ sa maj.“ „O.K. Čakám ťa.“ Keď som dotelefonovala išla som si urobiť make-up. Na tvár som si dala púder, a oči som si namaľovala na modro. Vyzeralo to vzchopne. Na ústa som si dala iba priesvitný lesk. Obula som si šľapky na vyššom opätku, zobrala som si kabelku, v ktorej som mala peňaženku, mobil, kľúče od domu a nejakú tu kozmetiku. Ešte som zabehla do kúpeľne s nastriekala som sa voňavkou. Zamkla som dvere od domu, kukla som čo robí Skoty, kde je Kazimír a potom som sa vybrala za Miškou. Cesta netrvala dlho, pretože Mišik býva asi o 10 domov ďalej. Zazvonila som jej na zvonček, a otvoril mi jej brat. „Ahoj Maťo. Miška je už hotová?“ opýtala som sa ho. „Nie. Poď dnu. Máš ísť hore,“ povedal jej brat pobavene. „Stalo sa jej niečo?“ „Uvidíš,“ odpovedal a začal sa smiať. Nechápavo som zaklopala na jej dvere a keď sa ozvalo tiché ďalej, vošla som. Skoro mi oči vypadli! Miška sedela na posteli, a po nohe jej stekala krv z viacerých ranách. „Čo sa ti stalo?!“ „Holila som si nohy, a mám novú žiletku. Ale nevedela som, že je taká ostrá.“ „A kde máš tú starú?“ „V kúpeľni.“ „Vieš čo? Poď so mnou do kúpeľne.“ Ani neviem ako, no dotrepala som ju do kúpeľne. Posadila som ju na kraj vane. „Miška, čo si mieniš obliecť?“ „V tomto prípade nejdem!“ „No moja zlatá, ty pôjdeš! A zoberieš si rifle. Dostala som nápad. Daj si nohu do vane. Zaštípe to.“ Keď si dala nohu do vane, osprchovala som jej ju vlažnou vodou. Asi ju to veľmi štípalo, ale musela to vydržať. „Miška, kde máte obväzy?“ „Tam hore v tej skrinke,“ povedala a ukázala na malú skrinku nad práčkou. Natiahla som sa hore, otvorila som skrinku a hneď som našla balíček s obväzom. „Utri si nohu uterákom, obviažem ti to, aby ti krv nevsiakla do nohavíc.“ Keď si utrela nohu, roztrhla som balíček a obviazala som jej nohu. „Poď do izby a choď sa obliecť. Počkám na teba na chodbe.“ Keď sa obliekla a upravila, vyšla z izby a mohli sme vyraziť. Počkali sme kúsok na zastávke a keď prišiel autobus nastúpili sme. Šofér sa usmial a povedal: „To bude zadarmo dámy.“ Usmiali sme sa, poďakovali sme a išli sme si sadnúť. Pri dverách sedeli dve baby, a strašne škaredo na nás pozerali. Mala som chuť im vynadať. „Pozri na tie dve pipky, ja zazerajú, „povedala mi Miška. „Všimla som si.“  Keď sme už mali vystupovať, postavili sme sa ku dverám a čakali sme kým šofér zastane. „No čo je vy sliepky? Ako sa vám žije s tými vašimi teplošmi?“ opýtala sa jedna. Tak toto ma dorazilo. A určite aj Mišku. Autobus zastal. My sme vystúpili a za nami aj tie baby. Miška zastala, otočila sa a vrazila jednej babe. Tiekla jej krv z nosa. Ostala som prekvapená. Ale urobila dobre. „Maria! Čo ti je?“ vykríkla tá druhá. „Nič. Toto jej nedarujem,“ povedala a postavila sa zo zeme. Pri údere od Mišky dokonca padla na zem. Chcela Miške vraziť, no tom som jej nemohla dovoliť. Položila som si kabelku na zem, a rýchlo som jej chytila ruku. Vykrútila som jej ju, ako ma naučil Gustav. „A vieš, kto ma naučil tento chmat? Môj priateľ Gustav. A tento?“ Podkopla som jej nohy, tak, že sa znova zvalila na zem: „Tiež Gustav.“ Miška na ňu zrevala: „Odvolaj to, čo si povedala v autobuse!“ Tá druhá baba, sa tvárila dosť vystrašene a radšej sa do toho nemiešala. „Odvolávam! A Pusti ma ty krava!“ „Aj toto odvolaj!“ povedala som ja. „Dajte mi už pokoj!“ povedala. Radšej som ju pustila, lebo tá krv jej už liezla do úst. „Ak povieš len slovko o tomto incidente, uvidíš niečo iné ako bolo toto. Tomu ver,“ povedala Miška a obe baby utiekli.