Nikdy nevieš čo sa stane 2.
14.08.2006 17:37:14
Prosím komentáre:) Ďakujem :)
Zobudila som sa do hlbokej noci. Nikto nebol pri mne. Preľakla som sa. Pokúsila som sa pohnúť rukou. Super! Išlo to. Aj nohou! Neviem, či som si niečo poškodila, ale dúfam, že nie. Cítila som, že mám na hlave obväz. „Halo! Je tu niekto?“ zachrípnuto som zakričala. Po chvíli do izby vošla sestrička. „Cítš sa v pohode?“ opýtala sa ma. „Áno. Budem v poriadku?“ „Našťastie sa ti nič nestalo, len sme ti museli urobiť dva stehy na hlave. Zajtra ráno si po teba prídu rodičia.“ „Boli tu?“ „Áno. A teraz by si mala ďalej spať.“ „Pokúsim sa.“ „Dobrú noc,“ povedala sestrička. „Dobrú,“ zaželala som jej. Nemala som poňatia, že koľko je hodín. Únava ma premohla a ja som zaspala. Mala som sen, že mi z hlavy vyrástla nejaká ruka. Bolo to hrozné. „Nieeeee!!!!!!!!!“ to boli moje prvé slová ráno, keď som sa prebudila. Prudko som sa posadila a lapala som po dychu. Na krku a chrbte som cítila studený pot. Pomaly som si uvedomovala, že v mojej izbe je ešte nejaké dievča. Pozeralo na mňa. Po chvíli sa usmialo a povedalo: „Nočná mora... Čo?“ Vydýchla som si: „Áno.“ „Ja som Maťa. Prišla som sem ráno. V noci som išla na WC a spadla som zo schodíkoch. Mám ti stehy na ruke. A tebe sa čo stalo?“ „Ja som spadla na zem, keď som išla domov. Mimochodom ja som Žaneta. Ale kamoši ma volajú Žani, alebo Žani-Bani.“ V tej chvíli vošli do izby moji rodičia, a bratia. Mamka s ockom ma objali. To isté urobili aj Tom a Bill. „Si v pohode?“ začal otec. „Áno. Už by som z tade chcela vypadnúť.“ „Skočím ti po veci do auta,“ povedal ocino a odišiel. „A ja ti donesiem niečo na jedenie,“ povedala maminka. „Ďakujem,“ povedala som aj aj mamka sa stratila vo dverách. „No čo sestrička. Ani si nevieš predstaviť ako si nás vyľakala. Ešte, že tie fanynky zavolali sanitku,“ povedal mi Tom. „A aby som nezabudol, idem po doktora, aby ti dal dole ten obväz,“ pokračoval. Bože ten obväz som mala ešte na hlave. Cítila som sa hlúpo. „Bill, ehm... Toto je Maťka. Maťka, toto je môj bráško Bill.“ Podali si ruky. „Nemôžem uveriť, že máš za bratov najsexi dvojčatá na svete. To sa určite musíš poznať aj s Georgom a Gustavom,“ povedala Maťa prekvapeným hlasom. „No, s Gustavom chodím. A Georg je super kamoš. Ozaj, Bill, príde Gusti sem do nemocnice?“ „Povedal mi, že áno.“ Skôr, než som stihla niečo povedať, dnu vošiel Tom s doktorom. „Tak čo slečna. Dáme to dole?“ opýtal sa doktor. „Jasne. Ale čo tie stehy?“ „Budeš tam mať taký kúsok leukoplastu. Ale to ti pod vlasami nebude vidieť.“ „Ok, Dole s tým.“ Doktor mi pomaly začal odmotávať obväzy, keď dnu vošie Gustav. Mal v ruke kytičku kvetov. Usmial sa na mňa a pozdravil všetkých. Potom mi povedal: „Ahoj láska.“ „Ahoj miláčik,“ odpovedala som mu. Konečne som bola bez obväzov. „Môžete ísť domov,“ povedal a odišiel. Gustav prišiel ku mňe a pobozkal ma. „Ako ti je?“ opýtal sa ma. „Dobre, keď si so mnou.“ Usmiali sme sa na seba. Po chvílke prišli rodičia. Ocko mi dal moju obľúbenú čiernu sukňu, a oranžové tričko na ramienka. Podprsenku som mala na sebe, čo mi pripadalo dosť čudné. A na sebe som mala nemocničnú nočnú košelu. Mamka mi podala nejaké lekvárove buchtičky. Poďakovala som a Bill povedal: „Poďme von, nech sa prezlečie.“ Všetci vyšli za dvere a ja som sa prezliekla. „Maťka? Do kedy tu budeš?“ opýtala som sa. „Do zajtra.“ „A nedáme stretko? Aj s chalanmi.“ „No môžeme.ale aj tak som mimo z toho, že som videla troch členov mojej najobľúbenejšej kapely.“ „No, keď pôjdeš, uvidíš všetkých štyroch.“ „Jasne, dám ti moje číslo.“ A tak sme si vymenili telefónne čísla.
Komentáre